Untitled design 90

Rozhovor s MUDr. Luknárovou II.

img 9863_jpg“Ľudia dnes chcú byť zdraví rýchlo. Často ani nie sú ochotní zamyslieť sa, čo im ich ťažkosti chcú povedať. Ale ak sa nám niečo deje, telo nám niečo oznamuje, upozorňuje nás. My to však prehlušíme liekom a ideme ďalej, pričom by sme sa mali zamyslieť – ako žijeme, ako sa stravujeme, ako relaxujeme, aké máme vzťahy, akí sme jedovití alebo láskaví k sebe a okoliu. Lebo choroba je signál – zastav sa, človeče, a zamysli sa. A to ľudia tiež veľmi nechcú.“  MUDr. Emília Luknárová


 

Keď sa povie holistická medicína, čo je v preklade celostná, stále to znie ako nejaké čary, ktoré nemajú nič spoločné s odborným lekárskym prístupom. Ako to teda je?

Áno, aj také pocity to môže v niekom evokovať, a je to škoda. Veď aj v klasickej medicíne používame termín – psychosomatické ochorenie, pacient často počuje od lekára, že jeho chorobu spôsobilo prílišné psychické zaťaženie, stres. Ako vnímame psychosomatické ochorenie? To je ako keď sa náš „smútok na duši“ ako pečať vtláča do fyzického tela. O choré telo sa postarajú špecialisti – internista, gynekológ, urológ, očný, či krčný lekár...a je to určite správne. Ale čo naša „ubolená duša“? Akú jej venujeme starostlivosť? Učičíkame ju sedatívami - upokojujúcimi práškami, alebo sa konečne rozhodneme vo svojom doterajšom spôsobe života niečo zmeniť? Človek predsa nie je len fyzické telo, ale má aj svet emócií, myšlienok, svoju vôľu a svoje JA, to je podľa mňa tá božská iskra v každom z nás! Len keď sú všetky tieto články v harmónii, môžeme byť skutočne zdraví.

Máme si teda viac všímať, čo nám telo hovorí a byť pripravení sa meniť? 

Telo nám dáva množstvo signálov, kričí dlho pred prepuknutím ochorenia, ale my sme ľahostajní. Nemáme na seba čas, máme poprehadzované priority. Veď keď nám motor v aute len trošku vydáva iný zvuk, ako sme zvyknutí, už utekáme do servisu – aby nás nenechalo na ceste. A my hrkoceme, klepoceme, tam nás omína, tam nás bolí, ale musíme ešte dorobiť toto a toto a seba odsúvame na neskôr. A potom nás často prekvapí, že času nápravu máme omnoho menej, ako sme sa domnievali, alebo, že už žiadny čas nemáme.

Keď k vám príde pacient a vy mu toto všetko poviete, neodradí ho to? Nemáme radi, keď nám niekto vstupuje do svedomia a ešte by sme si mali aj priznať pravdu o sebe a nebodaj s tým niečo robiť.

Veru, niekoho to aj vyľaká. Som prísny doktor, dávam svojim pacientom rôzne úlohy, aby sa spolupodieľali na svojom uzdravení. Niekedy je to veľmi náročné ako pre mňa, tak aj pre pacienta. Mnohí sa ťažko odhodlávajú zmeniť niečo vo svojom živote, a ja nemám právo meniť ich násilím.

Je jednoduchšie dať si tabletku.

Z krátkodobého hľadiska je. Ale ak nám choroba niečo signalizuje, tak len potlačíme nejaký symptóm a zase sa to objaví niekde inde.

Zvláštne je, že Vy ako lekárka celostnej medicíny, neliečite klasickými, alopatickými liekmi. Ako sa dá liečiť bez liekov?

Aby som uviedla veci na správnu mieru, ako lekár pracujem v zmysle lege artis postupov. A tam, kde je liečba farmakoterapeutická opodstatnená, tam ju samozrejme, odporúčam. Čo však v situácii, kde napriek intenzívnej medikamentóznej liečbe, je výsledný efekt minimálny alebo vôbec žiadny? Vtedy sa treba zamyslieť aj nad inými možnosťami liečby.

Ako to ale zariadiť, aby sme neochoreli?

Ako fyzické telo funguje? Keď je príjem a výdaj v rovnováhe, všetko funguje ako má – najem sa, potrebujem sa vyprázdniť, som šťastná, tak sa smejem, smutná, plačem, myšlienku pretvorím na čin. Ale my len ideme, ideme a ideme. Vždy, keď na niektorej z týchto úrovni dôjde k nerovnováhe, príjem a výdaj sa naruší a telo nie je schopné sa niektorých vecí zbavovať. Zostane mi smútok v duši a ja si ho tam ešte aj pestujem – veď veľkí neplačú. No ak chceme byť zdraví, mali by sme si nielen umývať zuby, ako nás naučili mamy, ale venovať sa aj tomu, čo nás nikto neučil – psychohygiene. Keď cítim napätie a mám chuť kričať, mal by som sa si nájsť vhodné miesto a vykričať sa, keď mám chuť tancovať a spievať, urobím to. Ak ale v sebe hromadím hnev, strach, úzkosť, všetky negatívne emócie a myšlienky, vytváram tým vnútorné napätie, na ktoré moje telo zareaguje tak, že si nájde miesta najmenšieho odporu vo fyzickom tele, kadiaľ sa tohto všetkého zbaví. A tak vznikajú opuchy, ekzémy, vredy, polypy, nádory, cysty, hnačky, zvracania. Náš vnútorný život sa zhmotňuje.

Emocionálne zranenia sú často bolestnejšie ako fyzické. Ľuďom sa možno aj preto nechce do upratovania samého seba.

Áno, nechcú niektoré veci otvárať. Často nechcú pripustiť, že psychika, teda naše myšlienky a emócie môžu mať až taký veľký vplyv. Každá predstava, každá emócia, ktorú prežívame – príjemná alebo nepríjemná, spúšťa v organizme určitú reakciu. Predstavte si nejakú katastrofu – vojnu, tsunami – ešte o tom len počujete a už vám vstávajú chlpy na koži. Cez hypotalamus a hypofýzu sa spúšťa úplne iná chemická reakcia, ako pri predstave príjemného zážitku. To nie je otázka viery. Tak to je.

Čo ešte vplýva na naše zdravie? Hovorí sa, že platíme daň za civilizáciu nielen tým, aké potraviny jeme, ale aj životom medzi asfaltom a betónom.

Áno, preto by sme mali chodiť často do prírody. Je dobré chodiť naboso po tráve, lebo  na betónových sídliskách a všade, kde sú cesty, inžinierske siete, je veľmi znížený, narušený zemský magnetizmus, ktorý je dôležitý pre priepustnosť bunečných membrán a tým pre celkové fungovanie organizmu. To je ďalšia z vecí, ktorá sa podpisuje pod choroby. Keď išli kozmonauti prvýkrát do vesmíru, mali silné bolesti, ťažkosti. Chýbal im zemský magnetizmus. Potom im naimplantovali do skafandrov magnety a problémy sa odbúrali. Ďalším zlým vplyvom na naše zdravie je elektrosmog, bezdrôtový prenos. Sme v sieti vyžiarení.

Čo s nami robí elektrosmog? Naozaj žijeme vedľa mobilov, televízorov, mikrovlniek, počítačov, cez byty vedú wifi siete od susedov.

Elektrosmog je v podstate elektromagnetické pole enormne zahltené rôznymi zdrojmi žiarenia s rôznym spektrom vlnových dĺžok. Predstavte si, že niečo stále kmitá na úplne inej frekvencii, na akú ste vy naladení. Keď ladíte rádio, tak kým nenájdete frekvenciu, na ktorej vysiela, tak vám to škrípe, vŕzga. Vy a váš organizmus tiež kmitáte na nejakej frekvencii a do toho sústavne idú úplne iné frekvencie. Postupne vás to deštruuje. Hoci sú na všetko normy, uvedomme si, že doma nemáme len jeden takýto žiarič, ale mnoho a pôsobia nepretržite. To je ďalšia vec, ktorá sa podpisuje pod naše zdravie.

Vy ste prešli mnohými školeniami v svetových tradičných liečiteľských metódach. V 90. rokoch ste boli v Pekingu v Inštitúte čínskej medicíny, čím Vás prekvapila?

V Inštitúte pre tradičnú čínsku medicínu sa vyučuje asi 27 odborov, od akupunktúry, cez fytoterapiu až po rôzne druhy energoterapií. Zaujala ma vtedy akupunktúra. Na moju otázku - ako sa dá naučiť dvetisíc akupunktúrnych bodov - ma najviac prekvapila odpoveď staručkého pána profesora. Vraj nie je najdôležitejšie zapamätať si každý bod a trafiť ihlu presne do toho istého miesta, ale najdôležitejšia je informácia, akú tomu človeku odovzdáš. Táto veta hlboko zasiahla do celého môjho života.

Prvú časť rozhovoru si môžete prečítať TU

Emília Luknárová (56),

Absolventka LF UK v Bratislave /1983/, získala atestáciu v odbore Všeobecné lekárstvo /1990/ a v odbore Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia /1995/.
Študovala tradičné liečiteľstvá v krajinách juhovýchodnej Ázie /Čína, Indonézia, Filipíny/, na Hawai, aj v Mexiku.

Absolvovala štúdium rôznych druhov terapií – laseroterapia, akupunktúra, homeopatia, naturálna medicína a bioterapia, Silvovu metódu, intuitívne liečiteľstvo, účinok farieb na ľudský organizmus /anglická Akadémia technológie farieb/. Kontinuálne sa venuje štúdiu Antropozofickej medicíny pod garanciou švajčiarskej lekárskej antropozofickej spoločnosti.

V roku 1996 založila prvé súkromné rehabilitačno-regeneračné centrum v Bratislave - Vitalcentrum, ktoré vedie až doteraz.

Vo svojej odbornej lekárskej praxi aplikuje princípy celostnej medicíny. V zmysle tejto filozofie u svojich klientov podporuje zodpovednosť a aktívny záujem o svoje zdravie, kladie dôraz na potrebu psychohygieny. Ako lektorka s akreditáciou pre vzdelávanie dospelých vedie vzdelávacie programy a prednáškové cykly z oblasti prevencie zdravia, antistresové tréningy pre firmy, mentálne tréningy pre športovcov a osoby s nadmernou fyzickou i psychickou záťažou.

 

VITALCENTRUM

Cintorínska 9

811 08 Bratislava

Vitalcentrum na

Tel.: +421 903 421 525 

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.  

Kde parkovať